“Gramatika Donalda Trumpa je zhruba na úrovni piataka na základnej škole a slovná zásoba na úrovni siedmaka“. Tlmočník Marek Trávníček hovorí o záveroch štúdie Carnegie Mellon Univesity, ktorá skúmala prejavy a verejné vystúpenia amerického prezidenta Trumpa. Hoci sa ako tlmočník stáva aj “hlasom mocných”, úspechom je “byť neviditeľný”, ako hovorí. „Tlmočník nie je hviezda, len poskytuje servis politikom a osobnostiam, aby zabezpečil ich vzájomnú komunikáciu. Svoju prácu si urobíme najlepšie vtedy, keď všetko prebehne hladko a my zostaneme v podstate neviditeľní“.

Prezidenti, pápeži i králi. Dáva im svoj hlas, aby sme im na Slovensku porozumeli. A hoci sa pri svojej práci tlmočníka pohybuje medzi mocnými a moc vidí i zblízka, zostáva väčšinou skrytý v pozadí, ponorený do toho, čo mocní hovoria.

Tlmočenie nepovažuje len za suchý preklad, hovorí pri ňom o umení a výsostne tvorivej činnosti. Naviac – predpokladá pohotovosť. V zlomku sekundy musí preniesť význam, emóciu aj osobnosť rečníka.

Marek Trávníček.

Bol pri svetových lídroch aj historických okamihoch.

Ako sa tlmočí moc, diplomacia a veľké emócie? Akou výzvou je preňho Donald Trump či pápež Lev? Mimochodom obaja Američania.

Pripravil Jaroslav Barborák.

„My ako organizácia, ktorá rešpektuje a uznáva medzinárodné právo, (Putinovu agresiu voči Ukrajine) odsudzujeme. Preto sme nespravili rozhovor s ruským veľvyslancom a kým sa vojna neukončí, tak to ani neplánujeme“, hovorí 17-ročný Adam Dacho.

Pre desaťtisíce žiakov a študentov sa končí školský rok a začínajú sa letné prázdniny. V našom školstve sa pritom vedú nekončiace diskusie o tom, čo mladým ľuďom dáva, čo im naopak berie a prečo mnohí svoju budúcnosť spájajú skôr so zahraničím. My sa dnes na slovenské školy pozrieme cez príbeh 17-ročného študenta, ktorý založil vlastnú organizáciu, vedie podcasty s veľvyslancami, reprezentoval Slovensko na medzinárodných konferenciách a popritom píše aj knihu.

Je jeho príbeh skôr výnimkou alebo dôkazom, že dorastá generácia, ktorá nechce svet len komentovať, ale ho aj meniť?

Témou nás prevedie stredoškolák Adam Dacho.

Krajinu zaplavila pandémia neodbornosti, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Je to tak, keď rozhodujú kritéria ako “povolanie syn”. Slovensko mu pripomína klanový systém na Sicílii.

Keď sa z obyčajných promócií stane udalosť. Zažila ju Ekonomická univerzita. Prejavom jedného zo svojich dekanov.

„Považujem za dôležité, aby akademici nemlčali“.

„Aby hovorili o tom, čo sa okolo nás deje, pretože udalosti a rozhodnutia našich verejných reprezentantov ovplyvňujú aj to, ako sa bude vyvíjať život každého z nás“.

„Či o kariérnom postupe budú rozhodovať schopnosti, znalosti, kompetencie, alebo rodinné väzby či stranícka príslušnosť“.

A ak v minulosti hovoril o korupcii, chaotickom pandemickom manažmente či o vojnových zločinoch, teraz identifikoval „vážny aktuálny problém“ v „pandémii neodbornosti“.

Jej prejavom sú podľa neho „rôzni šarlatáni, pytliaci, plochozemci či okresní funkcionári vo verejných funkciách“. Povolanie syn, či dcéra podľa neho kvári túto krajinu. A následkom je exodus mladých. „Lebo vo svojej vlasti nevidia žiadnu perspektívu pre vlastný profesionálny či osobný rozvoj“.

Autorom tejto diagnózy krajiny je dekan a politológ v jednej osobe Radoslav Stefančík, s ktorým sa na ňu pozrieme.